Kríza - prečo a ako dlho

Čo znamená dnešná "finančná" kríza? Ako sa to vlastne stalo a dokedy bude trvať?

Pite, jedzte, množte sa!

Kríza sa zrodila z potreby ľudí mať stále viac. Viac peňazí, majetku, pôžitkov a zážitkov. Ako to ale dosiahnuť, keď kocky sú už hodené (v preklade - trhy sú už rozdelené)? Vytvoriť nové trhy, nový dopyt! Také ľahké, že? Koho z nás by to skôr alebo neskôr nenapadlo, však?

Nový dopyt vytvoríme najľahšie tým, že rozdáme nové peniaze už existujúcim ľudom. Noví ľudia sa rodia totiž strašne pomaly, dlho trvá, kým vyrastú, dospejú a začnú zarábať. Tak sa porozdávali úvery a hypotéky už existujúcim ľudom, ktorí si tým pádom mohli dovoliť nové veci, majetky a pôžitky.

Všetci sú spokojní, ale iba chvíľu.

Pretože všetko vyzerá tak, že spotreba stále rastie, tak treba rozširovať výrobu, prijímať nových ľudí. Už je jedno, či sú to ľudia domáci, alebo z dovozu, hlavne, že po zaškolení veci zvládajú. Ceny samozrejme rastú, hlavne nehnuteľností. Bývať sa musí a tých pracujúcich ľudí pribúda. Je ich veľa a možu si to dovoliť. Veď majú úvery. Tie budú splácať, to je jasné, veď majú super platenú prácu.

Všetko je inak.

Každý človek žije len raz. A len raz môže splatiť celoživotnú hypotéku, úver. Poznáte princíp pyramídových hier ("lietadlá", "nebankovky"), však? Keď je systém plný, stačí malý impulz a všetko sa zrazu zvrhne...

Všetci ľudia už majú úvery, nemôžu už zobrať ďalšie. Nemali by ich ako splatiť. Tu už stačí malá iskierka a všetko sa poserye. Často sa ani nezistí, ktoráže to iskierka bola. Ani netreba, všetko sa zrazu zvrtne a začne sa to valiť. Ľudí, čo nezvládajú splácať úvery je viac a viac a banky majú zrazu problém s peniazmi. Nemajú ich, pretože ľudia, co im mali zaplatiť im, do šlaka, nezaplatili. Tak im zoberú založené veci, majetky. A začnú ich predávať, lebo čo už taká banka bude robiť so starým panelákovým bytom, že?

Nedá ale úver novým žiadateľom, lebo nemá z čoho. Tí žiadatelia preto nič nové nekúpia. Nemajú totiž za čo. A už sme doma. Dopyt po všetkom "extra" klesá, kupujú sa len nutné veci, lebo jednoducho nie sú prachy. Banky nedajú. Lebo nemajú.

A už sa to točí.

Kedže sa nekupuje tovar tak, ako sa čakalo, tak sa musí odmedziť výroba, ale aj služby. A čo už s tými pracovníkmi navyše? Prepustiť! Ibaže oni majú hypotéky, úvery. Oni s tým rátali, že majú dobrú prácu. Aj banky s tým rátali. Preto im dali úvery.

Ale čože to, ešte viac ľudí prestáva splácať dlhy. A zase sa znižuje dopyt po všetkom. Tí, ktorí na to majú kupujú síce stále rovnako, ale tí, ktorí žili na dlh už nie. A tých je veľa, stále viac. A preto sa musí znova prepúštať. Nie je dopyt, nie sú toľkí kupujúci, zákazníci. A ceny idú dole. Suroviny, zbytočné výrobky, nehnuteľnosti...

Takže dokedy ešte?

Ešte dlho. Až kým to celé nepadne na hubu. Ale zlá správa - až to raz celé padne na hubu, nebude to nadobro. Znova sa to začne nabaľovať. To nie je nič nové, to sú základy kapitalizmu. A ten odráža ľudskú povahu. Chamtivú povahu.

Len prosím vás, nezavádzajte ďaľší socializmus, nebodaj komunizmus. O to tu nejde. Ide tu o zachovanie trhu a kapitalizmu, ale aj o poučenie - zmenu nášho prístupu.

Dovolím si iba, to, na čo mám.

A som kráľ. Najprv si zarobím, a keď mám na byt, kúpim si ho. Mám na auto? Nie na nové, ale staré? Tak si kúpim to staré.

Ale ja CHCEM NOVÉ!!! Chcieť je pekná vlastnosť. Nemáš na to, tak čo pindáš. Kto má rozum, vie, že ak sa niečo prudko ženie nahor, pád býva veľmi bolestivý. Ak nemáš vybudovaný základ, staviaš na vode. Voda je fakt slabý základ. Buduj si základ, aby si vedel, ako hlboko spadneš, ak sa niečo doserye. Ak máš dosť peňazí a požičiaš si iba menšiu časť, máš šancu, že obídeš iba so škriabancami. Ak si požičiaš celú časť, nebude trvať dlho a horko zaplačeš.

A ak aj niečo chceš mať, na čo nemáš, nikdy si nepožičiavaj viac ako na polovicu ceny!
Inak môžeš zostať na dlažbe, zoberú ti byt a ver mi, že predaj Nota Bene až tak nevynáša.

Ale ja mám niečo našetrené, mám teraz niečo kúpiť? Veď je to už lacné!

Áno, presne na tento okamih sme šetrili. Je to ale isté, že to ešte nepôjde dole? Treba ešte chvíľu počkať, sledovať ekonomické správy (ale len fakty, prosím, žiadne plané analýzy budúceho vývoja) a používať sedliacky rozum.

Dnes ešte nie, ešte je priskoro.

Firmy prepúšťajú. No dobre, ale tí prepustení sú ešte len v šoku. Pár mesiacov potrvá, kým zistia, že vážne nemajú na splátky úveru. To chce obyčajnú trpezlivosť. Až keď sa začne znižovať nezamestnanosť, potom nastala tá pravá chvíľa. Veď sú to vaše peniaze, prečo dať za niečo viac, keď za pár mesiacov môžete ušetriť pekných pár desiatok percent z ceny?

Tak ako ešte dlho?!

Konkrétne? Kríza bude trvať ešte také 3 roky. V roku 2012 sa uvidí. Počkať, rok 2012? Niečo mi to hovorí... Aj vám???