Tak a máme apríl. Konečne je po traumatizujúcom zážitku zvanom daňové priznanie.
Kto z vás si je na 100 percent istý, že ho vyplnil správne? Ja celkom nie a moji známi tiež nie.
Čože je to za prepytujem úplnú "zhovadilosť" vymáhať na každom druhom občanovi štátu 100% znalosť všetkých súvisiacich zákonov? Nebojím sa povedať, že každý druhý postihnutý občan má nedobrý pocit z toho, že niečo predsa len nevyplnil správne. A s týmto pocitom má ďalej žiť aspoň nasledujúcich 5 rokov!
Stačí, keď si na neho "zasadne" daňový kontrolór. Má po chlebe. Život je boj, ale boj so všetkými, aj s tými, kto ho má ochraňovať?
Ak niekto z vás pozná pravú prvotnú funkciu ŠTÁTU, tak vie, že štát je akási dohoda jeho občanov na tom, že za určité peniaze budú štátom chránení. To znamená, že sa občan nemusí barikádovať 3-metrovými múrmi pred nájadzmi zlodejov a vrahov, ale túto funkciu na seba preberá štát a teda občanovi stačí už len napr. 2-metrový múrik.
Avšak! Čože je to za zvrátilosť, keď poctivý občan má čo robiť, aby si sám presne vypočítal, koľkože to štátu vlastne má zaplatiť a hlavne - ak sa pomýli, tak sa celá "dohoda" obráti proti nemu a bude si musieť odpykať trest s tými, proti ktorým má byť chránený. Zvrátená filozofia, však?!
Neexistuje lepší spôsob, ako zabezpečiť konštatný príjem štátu bez zbytočného traumatizovania obyvateľstva? Ale áno! A funguje vynikajúco!
Daň z pridanej hodnoty. To je jediná daň, ktorá má logický zmysel. Všetky ostatné sú ZBYTOČNÉ! Daň z príjmu, spotrebná daň, daň z nehnuteľností, atď. Veď predsa je len a len na šikovnosti a usilovnosti jednotlivca, koľko zarába. Je to jeho právo zarábať dobre, - alebo sa flákať.
Iná situácia je pri firmách, tam je už potrebné akceptovať určité riziko a zvýšené výdavky (napr. v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty).
Ale prečo sme z občanov urobili akoby firmy? Prečo prostí občania majú znášať všetky nástrahy štátu? Prečo sa majú trápiť s daňovými priznaniami??? Je to zvrátené a evokuje to len jedno - novú revolúciu. Revolúciu, ktorá zavedie úplne nový pohľad na štát.
