Čo sa vlastne deje?

Je to jednoduché ako facka - vyspelé štáty boli kedysi ako bohovia. Ničoho sa nemuseli báť, všetko zvládali ľavou zadnou, každý štátny dlhopis išiel na dračku. Veď prečo aj nie, ako predsa môže taký štát skrachovať, žejo?! Veď má šialene veľa obyvateľov, ktorí neustále čosi produkujú. A tých skvelých firiem, čo nemôžu nikdy skrachovať! Proste úžasný to svet, to napohled!

Ups, ale čo to? Ktože kupoval tie dlhopisy? Banky? A prostredníctvom nich ich klienti? A klienti podielových fondov? ... No a čo!!! Veď o tom to je - rizoto /alias riziko/ prináša tučné zisky, či nie?

Áno, ale len dovtedy, dokiaľ sa to celé neprevalí ako vlna tsunami a všetko to neprečistí. Banky sa musia vyrovnať s neuveriteľnými stratami, čo ich nakoniec potopí. Právom, či neprávom, ale davová psychóza je už o tom.

Hovoríte si - veď tu je fond na ochranu vkladov! Ha, ha, ha! Po páde prvej banky bude na kolenách a dotovať ho potom môže už len štát. Áno, ten, ktorý má už len sekeru, ten, čo je v mínuse a musí si požičiavať zo zahraničných bánk peniaze na daľšie fungovanie.

Už je jasno? Štát - banka - štát - bankrot.